Mesto neuveriteľného pokroku, ktoré dokazuje, že všetko je možné. Medellín už dávno nie je iba mesto späté s Pablom Escobarom. 2.najväčšie mesto Kolumbie je dnes magnetom pre turistov. Čo ich na Medellíne láka? Čo je v Medellíne možné vidieť a zažiť?
Sledujte profil aj na instagrame : @zuzi_ontheroad !
Tipy na Medellín
🌤️ Aké počasie očakávať v Medellíne? Medellín je mesto večnej jari. Počasie, rovnako aj teploty, sú počas celého roka pomerne stabilné. Prekvapiť vás však môže dážď.
🏡 Kde sa v Medellíne ubytovať? Najpopulárnejšou štvrťou pre návštevníkov Medellínu je štvrť El Poblado. Ide o modernú mestskú štvrť, kde síce nenájdete typickú kolumbijskú atmosféru, no nájdete tu rôzne kaviarne, reštaurácie a množstvo možností na zábavu a ubytovanie.
⚠️ Je Medellín nebezpečný? Medellín má za sebou síce ťažkú minulosť, no pred sebou nádejnú budúcnosť. Kedysi najnebezpečnejšie mesto na svete je dnes najrýchlejšie rozvíjajúcim sa mestom a rajom pre digitálnych nomádov. Medellínu sa teda netreba báť, no ako všade inde, treba zostať ostražitý.
1- Návšteva Comuny 13
Mesto Medellín je rozdelené na menšie mestské štvrte, tzv. comunas. Dokopy ich má až 16, no pozornosť na seba strháva hlavne jedna z nich – Comuna 13. Čím je Comuna 13 výnimočná? V 80. a 90. rokoch minulého storočia bola Comuna 13 najnebezpečnejším miestom Medellínu, ktoré vo finále, urobilo z Medellínu najnebezpečnejšie mesto sveta. V Medellíne prekvital drogový biznis, korupcia a násilie. Únosy a vraždy boli na dennom poriadku. Pre lepšiu predstavu, v roku 1991 bolo zavraždených v priemere viac ako 370 ľudí na 100 000 obyvateľov, čo predstavuje približne 20 vrážd denne.
Dôvod bol jednoduchý – drogy a ich vývoz. Comuna 13 bola vďaka neďalekej diaľnici najdôležitejším dopravným uzlom pre vývoz drog. Toto strategické miesto chcel ovládať každý, čo samozrejme viedlo k nejednej vojne gangov. V Comune 13 dokonca existovali tzv. Neviditeľné hranice. Kto ich prekročil, často sa už domov živý nevrátil. Vláda sa to samozrejme pokúšala zmeniť a uskutočnila niekoľko vojnových operácií. Tou najznámejšou bola operácia Orión z roku 2002.
Ťažké pomery v Comune 13 sa dotkli každého, deti a mládež nevynímajúc. Jedinou vidinou toho, ako uniknúť chudobe, bola pre ne možnosť stať sa dílerom. Vláda preto začala investovať do vzdelania a do ďalších elementov umenia – rap, DJ, breakdance, grafity, hip hop. Jednoducho, snažili sa o to, aby mala mládež aj iné “záujmy” a ciele ako len drogy. Misia bola vo finále úspešná a aj vďaka tomu je dnes Comuna 13 plná grafitov a pouličných umelcov.
Premena Comuny 13
To, čo však Comune 13 pomohlo najviac boli skutočné investície, snaha samotného obyvateľstva niečo zmeniť a hlavne – vybudovanie infraštruktúry. Metro, lanovky a slávne eskalátory prepojili obávanú Comunu 13 so zvyškom sveta.
Zóna Comuny 13 je charakteristická hornatým povrchom, ktorý dlhé roky znemožňoval prístup vozidlám a viedol k izolácii tejto komunity so zvyškom mesta. Riešením problému vertikálnej mobility v Comune 13 sa v roku 2011 stal 284 metrový eskalátor, ktorý miestnym obyvateľom výrazne uľahčil život a kontakt s okolím. Cesta nahor, ktorá bola ekvivalentom výstupu na 28 poschodovú budovu, sa skrátila z pôvodných 35-40 minút na 5 minút!
Postupne meniaca sa Comuna 13 ale nerátala s jednou vecou – záujem turistov. Cestovatelia, ktorí Medellín navštívia sa chcú na vlastné oči pozrieť do ulíc, kedysi najnebezpečnejšej štvrte sveta. Obyvatelia Comuny 13 si naplno uvedomujú ekonomický potenciál, ktorý so sebou cestovný ruch prináša, a preto sa snažia, aby sa turisti v Comune 13 cítili bezpečne. Na pokrok a premenu svojej Comuny sú miestni obyvatelia veľmi hrdí. Preto sa aj naďalej sústredia na budúcnosť a nie na minulosť, na ktorú by najradšej zabudli.
Návšteva Comuny 13 : áno, alebo nie?
Oplatí sa Comunu 13 navštívit a je návšteva tejto štvrte bezpečná? Pravdou je, ze počas návštevy Comuny 13 sme sa ani na moment necítili v nebezpečí. Comuna je plná grafitov, s odkazmi na minulosť a prerod celej štvrte, farieb a v neposlednom rade pouličných umelcov, raperov a tanečníkov. Nechýbajú ani stánky so suvenírmi a občerstvením. Hlavné pasáže Comuny 13 navštívia denne stovky turistov, ktorí sa do Comuny 13 vybrali sami, alebo so sprievodcom. Napriek tomu, že som počula veľa dobrých skúseností o návšteve Comuny 13 sólo, ja osobne prehliadku na vlastnú päsť neodporúčam z dvoch dôvodov.
Tým prvým je fakt, že o pomeroch v Comune, či už v minulosti, alebo v súčasnosti vám najlepšie porozpráva lokálny sprievodca, ktorý z tohto prostredia pochádza.
Druhým dôvodom je bezpečnosť. Aj keď je dnes Comuna 13 relatívne bezpečnou štvrtou, narkobiznis sa z jej ulíc nevytratil. Určite by ste sa tam nechceli stratiť a objaviť sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Lokálny sprievodca presne vie, kde a kedy vás môže zobrať, kde si môžete urobiť fotky a kde naopak nie, a povie vám aj to, ako sa z Comuny 13 po prehliadke dostanete.
Samozrejmosťou, ako však vždy a všade, je dávať si pozor na vreckárov. No a ak sa predsa len rozhodnete navštíviť Comunu 13 bez sprievodcu, určite tak nerobte po zotmení.
2- Pablo Escobar Tour v Medellíne
Pri atypických prehliadkach ešte chvíľu zostaneme, no tentokrát sa bližšie pozrieme na človeka, ktorý je s Medellínom neoddeliteľne spätý. Asi už tušíte, že reč bude o kráľovi kokaínu, Pablovi Escobarovi. El patrón, ako Pabla často prezývali, bol najväčším kolumbijskym narkobarónom, ktorého drogový kartel ovládal drvivú väčšinu pašovaného kokaínu do USA.
Pablo Escobar sa narodil 1.12.1949 v meste Rionegro, blízko Medellínu. V Medellíne však prežil celé svoje detstvo a mladosť. Nelegálnej činnosti sa začal venovať už ako veľmi mladý. Spolu so svojím bratrancom kradli náhrobné kamene z cintorínov, ktoré následne predávali ničnetušiacim ľuďom. Pablo neskôr presedlal na únosy ľudí z vyššej spoločnosti, pretože táto činnosť vynášala omnoho viac. Ako sa však Escobar dostal k narkobiznisu? Do sveta drog Escobara zasvätila narkotrafikantka a čierna vdova Griselda Blanco. Griselda sa starala o prevoz kokaínu do USA a bola kráľovnou podsvetia v Miami. Dokonca vytvorila špeciálne spodné prádlo, aby mohla drogy nepozorovane pašovať v nohavičkách a podprsenkách. Griselda v Pablovi videla veľký potenciál a nemýlila sa. Escobar založil Medellínsky kartel v roku 1976 a iba rok potom sa už radil medzi najbohatších ľudí sveta.
Dnes je Pablo Escobar ten, o ktorom sa nehovorí. V Kolumbii, špeciálne však v Medellíne, ide o pomerne tabuizovanú tému. Miestni sa za túto časť svojej histórie hanbia a najradšej by na ňu zabudli. Ak sa o Escobarovi chcete niečo dozvedieť, miestnych sa pýtajte len veľmi opatrne. Udalosti spojené s jeho osobou sú ešte stále pomerne čerstvé a veľmi jednoducho sa môže stať, že narazíte na príbuzných obetí Escobarovho vyčíňania.
Prečo sme sa teda rozhodli spoznať aj túto neslávnu minulosť Medellínu? O minulosti je dobré vedieť a to hlavne preto, aby o Escobarovi nevznikali mylné – obdivné predstavy. Rovnako vám táto tour ukáže, čím si Medellín ako mesto prešlo a ako neskutočne sa za posledné roky zmenilo.
Na ponuky o Escobar Tour určite narazíte, no nie je to až tak bežná prehliadka. Svojho sprievodcu si vyberte starostlivo. Nás napríklad súkromne sprevádzal lokálny mladík Esteban, na ktorého budeme ešte dlho v dobrom spomínať!
Ktoré miesta v Medellíne, spojené s Escobarom boli súčasťou našej prehliadky?
Parque conmemorativo inflexión
Escobarova vila Monaco, ktorá sídlila v srdci najrenomovanejšej štvrte Medellínu El Poblado, bola pevnosť disponujúca 8 poschodiami, 12 apartmánmi, 2 bazénmi, či tenisovým kurtom. Tu Escobar, spoločne so svojou rodinou, žil a dohliadal na celý medellínsky kartel. Dnes by ste však túto pevnosť v Medellíne hľadali márne. Vo februári 2019 bola budova Monaco zrovnaná so zemou a na pozemku vznikol nový verejný priestor – Parque conmemorativo inflexión, zasvätený obetiam narkoterorizmu z rokov 1983 až 1994.
Súčasťou parku je pamätník s časovou osou, mapujúci všetky teroristické útoky a atentáty spojené s Escobarom z tohto obdobia. Rovnako na ňom nájdete aj dierky symbolizujúce každú jednu obeť. Dokopy ich je až neuveriteľných 46 612. Pamätník je koncipovaný tak, aby ste do každej dierky mohli vložiť kvetinu a uctiť si tak ich pamiatku.
La Catedral – Escobarovo väzenie
Pablo Escobar sa v živote bál len jednej veci – vydania do USA. Sám niekoľkokrát prehlásil, že radšej bude mŕtvy v hrobe v Kolumbii ako živý v cele v USA. A preto, keď už to mal v roku 1991 u kolumbijskej vlády poriadne nahnuté, rozhodol sa vzdať. S vládou uzavrel dohodu, ktorej súčasťou bolo, že Pablo prestane terorizovať krajinu a dobrovoľne pôjde do väzenia.
No nie do hocijakého väzenia. Escobarovou podmienkou bolo, že si svoje väzenie postaví sám, dohliadať na neho budú jeho vlastní ochrankári a jeho rodina ho bude môcť kedykoľvek navštívit. Nakoľko sa vláda Escobara bála, súhlasila.
A tak začalo v horách, vysoko nad Medellínom, odkiaľ mohol Pablo všetko kontrolovať, vznikať väzenie – La Catedral. Na ceste k La Catedral sa nachádzalo viacero check-pointov, cez ktoré sa bez Pablovho súhlasu nepodarilo prejsť nikomu. O tom, čo sa tam dialo, tak vedel len málokto. La Catedral mala totiž od väzenia poriadne ďaleko. V skutočnosti to bolo Escobarovo sídlo, v ktorom mohol nerušene dozerať na medellínsky kartel, užívať si rodinné návštevy, orgie s prostitútkami a dohliadať na mučenie a zabíjanie zradcov – v okolí La Catedral sa našlo približne 100 pochovaných tiel.
Postupom času sa však na verejnosť začali dostávať informácie o tom, ako to v La Catedral naozaj chodí. Škandál obrovských rozmerov sa vláda pokúsila minimalizovať jasným rozhodnutím – zatvorenie Escobara do skutočného väzenia. Pablo bol však o úmysloch vlády včas informovaný a z La Catedral sa vydal na útek.
Aktuálne je komplex útočiskom pre osoby postihnuté Alzheimerom a demenciou. Návštevu interiéru teda nie je možná. Exteriér areálu je prístupný – rešpektujte však pokoj obyvateľov rezidencie.
Cementerio Jardines Montesacro
Pablo bol po niekoľkých mesiacoch dolapený. Polícia ho zastrelila na streche jedného z medellínskych domov. Dostal ranu do nohy a ramena. Existuje teória, ktorá tvrdí, že tretiu – smrtiacu guľku, si do hlavy strelil sám Escobar. Prečo? Bál sa totiž, že streľbu využila polícia iba na jeho dolapenie a neskôr by bol vydaný do USA. Ako už vieme, presne to bola Escobarova najväčšia životná obava, a preto si mal vraj život zobrať sám.
Dnes jeho telo odpočíva na cintoríne Cementerio Jardines Montesacro, kde je pochovaný spoločne so svojou rodinou. Escobarova manželka a deti – syn a dcéra – ešte stále žijú. Zmenili si však meno a presťahovali sa do Argentíny.
Barrio Pablo Escobar
Kým jedni sa na éru Escobara snažia zabudnúť, nájdu sa aj takí, ktorí ho dodnes pokladajú za hrdinu. Popularitu si Escobar kupoval rôzne – stavaním ihrísk, nemocníc a v neposlednom rade budovaním domov pre chudobných. Príkladom je dokonca celá jedna štvrť, ktorá dnes nosí jeho meno – Barrio Pablo Escobar.
Štvrti dominuje monument, ktorý dali miestni postaviť Escobarovi ako vďaku za to, že im dal strechu nad hlavou. Do štvrte sa neodporúča chodiť bez sprievodcu, nejde totiž o veľmi turistické miesto. Za vstup do štvrte sme ako všetci turisti museli zaplatiť “vstupné” – rozumej výpalné – za to, aby sa nám počas návštevy nič nestalo.
3- Historické centrum Medellínu : Plaza de Botero a Museo de Antioquia
Historické centrum Medellínu nepatrí medzi najbezpečnejšie a najlepšie štvrte mesta. Špeciálny pozor si treba dávať na drobné krádeže a vreckárov. Ulice sú často preplnené ľuďmi a na pôvabe im nepridávajú ani všade prítomné eskortné pracovníčky, ktoré tu vo veľkom nájdete aj počas nedeľného obeda.
Svoje čaro však má najznámejšie námestie Medellínu Plaza de Botero, nachádzajúce sa priamo v srdci historickom centra. Námestie nesie svoje meno podľa najznámejšieho kolumbijského maliara, sochára a rodáka z Medellínu Fernanda Botera. Celé námestie je posiate jeho sochárskymi dielami, pre ktoré je typický tzv. boterizmus – to znamená zveličené a disproporčné tvary. Sôch tu nájdete až 23.
Námestiu Botero dominuje kultúrne centrum Palacio de la Cultura Rafael Uribe Uribe a je rovnako domovom najznámejšieho múzea Medellínu Museo de Antioquia. Toto umelecké múzeum disponuje bohatou zbierkou Boterovych výtvarných diel, medzi ktorými nájdete, mimo iné, aj dve slávne vyobrazenia Escobarovej smrti.
4- Botanická záhrada v Medellíne
Ak by ste sa chceli vymaniť z ruchu veľkomesta, zavítajte do medellínskej botanickej záhrady. Na ploche 14 hektárov na vás čaká viac ako 4500 exotických rastliny, približne 140 druhov vtákov a mnoho ďalších prekvapení. Súčasťou areálu je napríklad Motýlí dom, kaktusová záhrada, záhrada prehistorických rastlín a pokiaľ budete mať šťastie, natrafíte aj na orchidey. Práve orchidea, konkrétne orchidea Cattleya trianae, je od roku 1936 národným kvetom a symbolom Kolumbie.
5- Ochutnajte jedlo bandeja paisa
Medellín a región Antioquia by ste rozhodne nemali opustiť bez toho, aby ste ochutnali tradičný pokrm bandeja paisa. Táto obrovská masa jedla je zložená z viacerých ingrediencií servírovaných na veľkom, oválnom podnose. Jej súčasťou je bravčové mäso, chicharrón (škvarky), chorizo, biela ryža, arepa (placka z kukuričnej múky), červená fazuľa, volské oko, plátky vyprážaných banánov a avokádo. Podľa zloženia už asi tušíte, že ide o kalorickú bombu! Mnohokrát vystačí jedna porcia pre dvoch.
6- Jazda metrom a lanovkou v Medellíne
Možno sa vám bude zdať zvláštne, že jednou z vecí, ktorú by ste v Medellíne nemali vynechať je jazda mestskou hromadnou dopravou. Tá je tu však skutočným unikátom, pretože zmenila charakter nielen Comuny 13, ale celého Medellínu.
Medellín je aktuálne jediným mestom v Kolumbii, ktoré disponuje metrom. Metro nemá ani Bogota – čo čiastočne vysvetľuje absolútny dopravný chaos, ktorý v hlavnom meste vládne. Metro v Medellíne je čisté a komfortné a miestni obyvatelia sa k nemu správajú s veľkým rešpektom. Vo vnútri je zakázaná akákoľvek konzumácia jedla/tekutín a nikde nenájdete rozhádzané odpadky. Je bezpečné cestovať v Medellíne metrom? Za nás môžem povedať, že nemáme jedinú zlú skúsenosť (upozorňujem však, že po zotmení sme využívali Uber).
Okrem metra má Medellín aj sieť autobusov, električiek a lanoviek! Okolie Medellínu je totiž hornaté. Systém lanoviek pozostáva až zo 6 liniek, ktoré skvele dopĺňajú systém metra a spájajú mesto s osadami na strmých kopcoch, ktoré vám mimochodom ponúknu úžasné výhľady na mesto. Lanovky sa tak stali elementom, ktorý výrazne prispel k zlepšeniu a uľahčeniu života miestnych obyvateľov.
BONUS : návšteva Guatapé z Medellínu
Guatapé : najkrajšie a najfarebnejšie miesto Kolumbie?
Pokiaľ vás vaše cestovateľské kroky zavedú až do Medellínu, určite si vymedzte jeden, ideálne však dva dni, aj na návštevu neďalekej dedinky Guatapé. Jedna z najfarebnejších dediniek Kolumbiu nám učarovala natoľko, že pre nás zostáva najkrajším miestom Kolumbie, ktoré sme navštívili.
Guatapé je od Medellínu vzdialené približne dve hodiny. Na návštevu môžete využiť služby miestnych tour operátorov a vydať sa tak na organizovanú tour priamo z Medellínu. Pokiaľ však chcete ušetriť nejaké to peso, odporúčam vám vybrať sa do Guatapé na vlastnú päsť. Nie je to nič zložité.
Ako sa do Guatapé dostať?
Autobusy z Medellínu do Guatapé odchádzajú pravidelne z autobusovej stanice Terminal del norte. Lístky sa kupujú priamo na stanici pri okienku s veľkým nápisom Guatapé – ak bude treba, miestni vás radi nasmerujú. Po zakúpení lístka budete informovaní o tom, z ktorého nástupišťa autobus odchádza. Cesta trvá približne 2 hodiny a je pomerne kľukatá – aj preto si návrat odložte radšej na druhý deň. Autobus vám zastaví priamo v dedinke Guatapé, alebo neďaleko monolitu Piedra de Peñol. Medzi Guatapé, Peñolom a hotelmi premávajú tuk-tuky.
Kde sa v Guatapé ubytovať?
Guatapé sa nachádza v naozaj krásnom prostredí a bola by škoda nestráviť v jeho okolí aspoň dva dni. Kde sa však ubytovať? Možností je veľa. Vybrať si môžete priamo dedinku Guatapé, okolie jej dominanty Piedra del Peñol, alebo si vybrať jednu z viliek s dychberúcim výhľadom.
Osobne väčšinou odporúčania na ubytovanie nedávam, nakoľko každý cestovateľ má od ubytovania iné očakávania, no miesto, kde sme v Guatapé strávili noc nám učarovalo natoľko, že by bola škoda nechať si ho iba pre seba.
Serendipity Hospedaje Boutique je rodinný komplex, v ktorom vás veľmi srdečne privítajú samotní majitelia a obyvatelia domu. Okrem pekného ubytovania, výhľadu, prostredia a chutných domácich raňajok tu vás čaká aj možnosť zapožičania si člna a večerná návšteva jacuzzi – to všetko v cene ubytovania.
Čo vidieť v Guatapé?
Symbolom Guatapé, ktorý je cieľom väčšiny turistov je 220 metrov vysoký monolit El Peñol de Guatapé, známy aj ako Piedra del Peñol. Na jeho vrchol vedie viac ako 700 schodov, no výhľad z neho stojí za tú námahu. Možno vás to prekvapí, ale jazerá, na ktoré sa vám z vrcholu Peñolu naskytne výhľad boli vytvorené umelo. Vznikli prehradením riek Río Guatapé a Río San Carlos a sú zdrojom vody pre sústavu vodných elektrární. Ak chcete okolie Peñolu zažiť aj z inej perspektívy, stačí sa vybrať na výlet loďou, ktorá vás prevezie jeho zákutiami.
Samotná dedinka Guatapé je spleťou farebných ulíc a námestí. Tým najznámejším je Plazoleta de los Zócalos. Veľkú časť domov v Guatapé však nezdobia len farby, ale aj dekoračné reliéfy, tzv. zócalos. Ich tradícia siaha do začiatku 20.storočia a udržuje sa dodnes. Los zócalos sa inšpirujú každodenným životom, biblickými motívmi, flórou a faunou.
máj 2022, Zuzi on the road
